Loading…
9. kapitola — Dielo a život
Boh je zdrojom života, svetla a radosti vesmíru. Ako svetelné lúče zo slnka a potoky vody prúdiace zo živého zdroja, tak z neho vychádzajú požehnania pre všetky bytosti, ktoré stvoril. A v ktoromkoľvek srdci je Boží život, prejaví sa to skutkami lásky a požehnania voči iným. CK 52.1
Náš Spasiteľ mal vždy radosť, keď mohol pozdvihnúť a zachrániť padlých ľudí. Preto bez ohľadu na vlastný život vytrpel kríž a pohrdol pohanením. Aj anjeli majú stále na zreteli šťastie iných. V tom spočíva ich radosť. To, čo by sebecké srdcia pokladali za ponižujúcu službu úbohým a všestranne mravne i spoločensky poníženým ľuďom, práve to je dielom bezhriešnych anjelov. Duch Kristovej sebaobetavej lásky je duchom neba a samou podstatou jeho blaženosti. Kristovi nasledovníci budú vlastniť tohto ducha a konať toto dielo. CK 52.2
Keď je v srdci Kristova láska, nemôže v ňom zostať utajená práve tak, ako nemožno utajiť príjemnú vôňu. Posväcujúci vplyv lásky pocíti každý, s kým prichádzame do styku. Kristov duch v srdci sa podobá prameňu na púšti, ktorý osviežuje smädných a v hynúcich prebúdza túžbu po vode života. CK 52.3
Láska k Ježišovi sa prejaví v túžbe pracovať tak, ako pracoval on pre požehnanie a povznesenie ľudstva. Naplní nás súcitom s trpiacimi a prebudí našu ohľaduplnosť a nežnosť voči všetkým tvorom, o ktoré sa stará náš nebeský Otec. CK 52.4
Spasiteľov pozemský život sa nevyznačoval pohodlím či sebeckým záujmom o seba, ale vytrvalým, obetavým a neúnavným úsilím o spásu hynúceho ľudstva. Od jasieľ po Golgotu šiel cestou sebazapierania a nevyhýbal sa neľahkým povinnostiam, namáhavým cestám ani vyčerpávajúcej práci a starostiam. Povedal: „Syn človeka neprišiel preto, aby jemu slúžili, ale aby on slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých“. Matúš 20,28. To bolo hlavným cieľom jeho života a všetko ostatné bolo druhoradé a nepodstatné. Konať Božiu vôľu a dokonať Pánovo dielo bolo mu jedlom i nápojom. V jeho úsilí nemalo miesto vlastné ja ani sebecký záujem. CK 52.5
Účastníci Kristovej milosti ochotne prinesú akúkoľvek obeť, aby tí, za ktorých zomrel, mohli získať nebeský dar. Vynaložia všetko úsilie, aby svojím životom robili svet lepším. Tento duch je neklamným plodom skutočne obráteného človeka. Len čo človek príde ku Kristovi, rodí sa v ňom túžba oznámiť iným, akého vzácneho priateľa našiel v Ježišovi. Spásna a posväcujúca pravda nemôže zostať zavretá v jeho srdci. Ak nosíme rúcho Kristovej spravodlivosti a tešíme sa z prítomnosti jeho Ducha, nebudeme môcť mlčať. Ak sme okúsili a videli, že Pán je dobrý, budeme mať o čom hovoriť. Budeme k nemu pozývať iných, ako keď Filip našiel Spasiteľa. Vynasnažíme sa predstaviť im Kristov pôvab a neviditeľné skutočnosti budúceho sveta. Pocítime mocnú túžbu ísť Ježišovou cestou. Úprimne si budeme želať, aby ľudia okolo nás poznali „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“. Ján 1,29. CK 53.1
Snaha byť na požehnanie iným odmení požehnaním nás samých. To bol Boží zámer, keď nás povolal spolupracovať na pláne vykúpenia. Boh poskytol ľuďom prednosť, aby sa mohli stať účastníkmi božskej prirodzenosti a sami mohli byť požehnaním svojim blížnym. To je najvyššia česť a najväčšia radosť, akú Boh môže dať. Ľudia takto zapojení do služby lásky sú svojmu Stvoriteľovi najbližšie. CK 53.2
Boh mohol zveriť posolstvo evanjelia i celé dielo služby lásky nebeským anjelom. Na svoje zámery mohol použiť aj iné prostriedky. Vo svojej nekonečnej láske sa však rozhodol urobiť z nás svojich pomocníkov, ktorí sa v spolupráci s Kristom a anjelmi mali stať účastníkmi požehnania, radosti, duchovného povznesenia, čo je výsledkom tejto nesebeckej služby. CK 53.3
Bližšie ku Kristovi sa dostaneme účasťou na jeho utrpeniach. Každý sebaobetavý čin pre blaho iných posilňuje v človekovi dobročinnosť a užšie ho spája s Vykupiteľom sveta, ktorý, hoci „bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy bohatli jeho chudobou“. 2. Korinťanom 8,9. Len keď takto plníme božský zámer nášho stvorenia, život nám bude požehnaním. CK 53.4
Ak pôjdete do práce podľa Kristových zámerov s učeníkmi a ľudí privediete k nemu, pocítite túžbu po hlbšej skúsenosti a väčšom poznaní Božích vecí. Potom budete mať hlad a smäd po spravodlivosti. Budete prosiť Boha, vaša viera zosilnie a budete piť hlbšími dúškami zo studne spasenia. Odpor a skúšky, s ktorými sa stretnete, vás podnietia skúmať Písmo a modliť sa. Porastiete v milosti a poznaní Krista a získate bohatú skúsenosť. CK 54.1
Duch nesebeckého úsilia pre blaho iných prepožičiava charakteru hĺbku, stálosť, kresťanskú ušľachtilosť a človekovi prináša pokoj a šťastie. Túžby sú vznešené. Nieto miesta pre lenivosť či sebectvo. Tí, čo takto zúročujú kresťanské dary milosti, porastú a zmocnejú pre Božie dielo, budú mať jasný duchovný rozhľad, pevnejšiu vieru a väčšiu modlitebnú moc. Boží Duch pôsobiaci svojím božským dotykom im v duši rozozvučí posvätné melódie. Tí, čo sa obetujú nesebeckej službe pre blaho iných, pracujú takto na svojom vlastnom spasení. CK 54.2
Jediný spôsob ako rásť v milosti je nezištne konať dielo, ktoré nám zveril Kristus, čiže podľa možnosti pomáhať a byť na požehnanie každému, kto potrebuje našu pomoc. Sila sa nadobúda cvikom a činnosť je hlavnou podmienkou života. Kto si chce svoj kresťanský život zachovať len pasívnym prijímaním požehnaní plynúcich z darov milosti a nesnaží sa pre Krista nič urobiť, ten chce vlastne bezprácne jesť. V duchovnom živote práve tak ako v telesnom sa to však vždy končí úpadkom a smrťou. Človek, ktorý by nechal zaháľať svoje údy, čoskoro by ich už vôbec nemohol použiť. Ak kresťan neuplatňuje schopnosti, ktoré dostal od Boha, nielenže v Kristovi nerastie, ale stráca aj tú silu, čo ešte má. CK 54.3
Kristova cirkev je Božím nástrojom spásy ľudí. Jej poslaním je prinášať svetu evanjelium, za čo sú zodpovední všetci kresťania. Každý má podľa svojich schopností a možností plniť Spasiteľovo poslanie. Láska, ktorú nám zjavil Kristus, nás robí dlžníkmi všetkých, čo ho ešte nepoznajú. Svetlom od Boha máme svietiť nielen sebe, ale aj im. CK 54.4
Keby si Kristovi nasledovníci uvedomovali svoju povinnosť, tisíce by ich zvestovali evanjelium. Tí, čo by sa do diela nemohli zapojiť osobne, podporovali by ich svojimi prostriedkami, porozumením a modlitbami, lebo v záujme ľudí by sa malo vynakladať oveľa väčšie úsilie. CK 55.1
Ak chceme konať Kristovo dielo, nemusíme opúšťať úzky okruh domova, ak nás k nemu viažu povinnosti. Toto dielo môžeme konať doma, v zbore a medzi tými, s ktorými sa stretávame. CK 55.2
Spasiteľ strávil väčšiu časť svojho života na zemi medzi ľuďmi tak, že trpezlivo pracoval v tesárskej dielni v Nazarete. Slúžiaci anjeli sprevádzali Pána života, keď sa nepoznaný a bez pôct stýkal s roľníkmi a robotníkmi. Pri svojej remeselnej práci konal svoje poslanie práve tak verne, ako keď uzdravil chorého, alebo keď v Galilei kráčal po rozbúrených vlnách. Aj v tých najmenších povinnostiach a v najnižšom postavení života môžeme žiť a pracovať s Ježišom. CK 55.3
Apoštol hovorí: „Bratia, nech každý zostáva pred Bohom v tom, v čom bol povolaný!“ 1. Korinťanom 7,24. Obchodník môže viesť svoj obchod tak, aby svojou poctivosťou oslávil Pána. Ak je pravým nasledovníkom Krista, všetko, čo koná, bude ľuďom svedčiť o jeho náboženstve a zjavovať im Kristovho ducha. Mechanik môže byť snaživým a verným predstaviteľom Toho, ktorý spolupracoval s robotníkmi medzi galilejskými kopcami. Ktokoľvek vzýva Kristovo meno, mal by pracovať tak, aby ľudia pri pohľade na jeho dobré skutky mohli oslavovať svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. CK 55.4
Mnohí ospravedlňovali vlastnú neochotu slúžiť svojimi darmi Kristovi poukazovaním na to, že iní dostali väčšie dary a prednosti. Všeobecne sa myslí, že Božej službe majú svoje schopnosti posvätiť len mimoriadne obdarení jedinci. Ľudia sa domnievajú, že schopnosti dostala len určitá uprednostnená trieda a ostatní nemajú podiel na práci ani na odmene. Ale v podobenstve to tak nie je. Keď pán domu povolal svojich sluhov, každému zveril určitú povinnosť. CK 55.5
Láskavým duchom môžeme spĺňať aj tie zdanlivo najponižujúcejšie povinnosti, keď to budeme robiť „z tej duše ako Pánovi“. Kološanom 3,23. Ak je v srdci Božia láska, prejaví sa v živote. Obklopí nás príjemná Kristova vôňa, takže svojím vplyvom budeme ľudí zušľachťovať a obšťastňovať. CK 56.1
Nevyčkávajte na veľké príležitosti či mimoriadne schopnosti, aby ste mohli ísť do Božieho diela. Nemyslite na to, ako o vás bude zmýšľať svet. Ak váš každodenný život svedčí o čistote a úprimnosti vašej viery a ľudia sú presvedčení, že im chcete len dobre, vaše úsilie nevyjde nazmar. CK 56.2
Aj tí najskromnejší a najchudobnejší z Ježišových učeníkov môžu byť ľuďom na požehnanie. Snáď si ani neuvedomujú, že konajú nejaké zvláštne dobro, ale svojím nebadateľným vplyvom môžu rozhýbať vlny požehnania, ktoré sa budú šíriť a prehlbovať, a o požehnaných dôsledkoch nemusia vedieť do dňa Pánovej odmeny. Určite ani netušia, že konajú niečo veľké. Nemajú sa však trápiť starosťami o úspech. Pokojne majú napredovať, verne napĺňať Bohom im určené poslanie a ich život nebude márny. Duchovne budú stále rásť a podobať sa Kristovi. Sú to Boží spolupracovníci spôsobilí v tomto živote na vznešenejšie dielo a ničím neskalenú radosť v budúcom žití. CK 56.3