Pôvod Hriecha.

PôVOD hriechu a dôvody jeho súcnosti, robí mnohým mysliam veľké nesnádze. Oni vidia dielo hriechu s jeho hroznými následkami biedy a spustošenia, a tu sa pýtajú, ako sa toto všetko môže nachodiť pod vládou Toho, ktorý je nekonečným v múdrosti, moci a láske? Tuná sa nachádza tajomstvo, pre ktoré nemôžu najsť vysvetlenie. A v ich neistote a nedôvere sú zaslepení voči pravdám, tak zrejme zjaveným v Božom Slove a nutným ku spaseniu. Hľadajú rozlúštenie svojej otázky ohľadom trvania hriechu, čo P. Bôh nikdy nezjavil, a preto ani nedochádzajú k žiadnym výsledkom; a takí potom prechádzajú smýšľaním k pochybnosti a nevere, a omlúvajú sa tým pre zavrhnutie Písma Sv. Iní zas nedocielia uspokojúceho porozumenia tejto veľkej otázke hriechu z tej príčiny, že tradícia a nesprávné výklady zastrely učenie Biblie o Božej povahe a Jeho vláde, aj o zásadách Jeho zachádzania s hriechom. VZV 161.1

Je nemožné celkom objasniť pôvod hriechu a dať dôvody o jeho trvaní. Predsa však môže sa porozumeť pôvodu hriecha i jeho konečnému odstráneniu natoľko, aby bola úplne zjavnou spravodlivosť a dobrota Božia vo všetkých Jeho jednaniach s hriechom. Nič není tak zrejme učené v Biblii ako to, že P. Bôh nie je zodpovedný za príchod hriecha; že nebolo zúmyseľné odstránenie Božskej milosti, ani vady v Jeho vláde, čo by bolo mohlo zavdať príčinu ku vzbúre. Hriech je akoby vtieračom, pre jeho jestvovanie sa nemôže podať dôvod. Je tajomstvom, nevysvetliteľnosťou; a prehľadeť hriech, je zastávať ho. Keby sa omluvy preň mohlo najsť, alebo príčiny pre jeho jestvovanie podať, prestal by byť hriechom. Naše jediné určité vyjadrenie o hriechu je podané v Božom Slove, t. j. “hriech je prestúpenie zákona”. (1. Ján. 3 :4.) Je to vyvrcholenie zásady v boji opro-ti veľkému zákonu Lásky, ktorý je základom Božskej vlády. VZV 162.1

Pred príchodom hriecha bol pokoj a radosť v celom vesmíre. Všetko bolo v dokonalom súlade s vôľou Stvoriteľa. Láska pre P. Boha bola svrchovanou, láska pre blížného nestrannou. P. Kristus, to SLOVO, jednorodený z P. Boha, bol s večným Otcom, —súc tej samej povahy i prirodzenosti a majúc jednostajné zásady i účele, — áno, súc jedinou bytnosťou v celom vesmíre, ktorá berie podiel v radách'a záujmoch Božích. Skrze P. Krista Otec stvoril všetky nebeské bytnosti. “Skrze Neho stvorené je všetko, všetko čo je na Nebesiach,... či trôny, či panstvá, či kniežatstvá, či vrchnosti.” Kološ. 1 : 16. A P. Kristovi, ako aj P. Bohu Otcovi, celé Nebesia boly poddané. VZV 162.2

Zákon lásky súc základom Božej vlády, blaho všetkých stvorených bytnosti záležalo na ich dokonalom súlade s jeho veľký-mi pravidlami spravodlivosti. P. Bôh žiada od všetkého Svojho stvorenia službu lásky, — úctu, ktorá vzniká z dômyseľného ocenenia Jeho povahy. On nemá záľubu z prinúteného poddanstva, a preto dáva všetkým slobodu vôle, aby Mu mohli slúžiť dobro-vôľne. VZV 162.3