Nástrahy Satana.

TEN veľký zápas medzi P. Kristom a Satanom, ktorý bol vedený takmer za celých 6,000 rokov, sa blíži ku svojmu koncu; a Satan z tej príčiny zdvojnásobňuje svoje snahy, k zničeniu zachraňujúceho P. Kristovho diela, aj k zachyteniu duší vo svoje nástrahy. Jeho cieľom je udržať ľudí v temnote a v neobrátenom a nekajúcom stave, až sa prostredníctvo Spasiteľa skončí, a nebude už viac žiadnej obeti za hriech. VZV 175.1

Satanovi to neprekáža ani ho neznepokojuje kým sa nekladie žiadon zvláštny odpor proti jeho moci, alebo kým v cirkvi i vo svete panuje ľahostajnosť; poneváč vtedy mu nehrozí žiadne nebezpečie utratiť tých, ktorých ľúbo-voľne drží vo svojom zajatí. Ale nech je pozornosť obrátená k večným veciam, a duše sa začnú pýtať: “Čo mám činiť, aby som bol spasený ?”, on je hneď hotový, snažne merať svoju veľkú silu s mocou P. Krista, a postaviť sa v odpor vplyvu Sv. Ducha. VZV 175.2

Písmo Sv. svedčí, že pri jednej príležitosti, “keď Boží synovia prišli, aby sa postavili pred Pánom, že prišiel medzi nich aj Satan” (J—b. 1: 6), nie aby sa poklonil pred Kráľom Vekov, ale aby šíril svoju zlo-myseľnosť oproti spravodlivým. Za tým samým účelom býva prítomný tiež aj keď sa ľudia shromažďia k Božím službám. Ačkoľvek skrytý ľudskému zraku, predsa však pracuje so všetkou pilnosťou, aby ovládal a riadil mysle vzývajúcich Pána. Ako šikovný generál, koná svoje plány vopred. Keď vidí kazateľa Božieho Slova študovať Sv. Písmo, všíma si predmet, ktorý má byť ľuďom prednesený. Potom, upotrebí všetku svoju chytrosť a obozretnosť k riadeniu okolností tak, aby posolstvo nezasiahlo tých. ktorých svádza práve v tom samom bode. Práve ten, ktorý tú výstrahu snáď najviac potrebuje, bude nútený vykonať nejakú záležitosť alebo previesť dajaký obchod, čo vyžiaduje jeho prítomnosť, alebo bude aj iným spôsobom zadržaný od slyšania slov, ktoré by mu mohly byť vôňou života k životu. VZV 176.1

Opäť, Satan vidí služobníkov Pána obťažených bremenom príčinou duchovnej tmy, ktorá zatemňuje ľudí. On počuje ich úprimné prosby o Božiu milosť a moc k rozohnaniu ľahostajnosti alebo nedbalosti. Tu zas obnovenou horlivosťou upotrebí svojich chúťok, alebo iných sebeckých žiadostí, čím otupuje ich smysly a pocity tak, že nepočujú potom práve to, čo im je tak potrebné vedieť. VZV 176.2

Satan dobre vie, že všetci, ktorých môže sviesť k zanedbávaniu modlitby a čítania Božieho Slova, budú premožení jeho útokmi. Za tým účelom vynachádza všeliaké výmysly k zaujatiu ľudských mysieľ. Vždy sa nachádza na svete trieda pobožných ľudí, ktorí miesto aby pokračovali v známosti pravdy, zrobili si náboženstvo hľadať chyby v povahe alebo vo viere tých, s ktorými nesúhlasia. Takí sú pravou rukou v službe Satana. Žalobníkov a obviňovateľov svojich bratov tiež není málo ; a títo sú vždy činnými kde-koľvek P. Bôh koná Svoje dielo, aj keď Jeho služobníci v pravde Ho uctievajú. Oni dodávajú nepravé farby slovám a skutkom tých, ktorí milujú a nasledujú pravdu. Budú si predstavovať najúprimnejších a najhorlivejších, seba-zapierajúcich služobníkov Božích a P. Krista za svedených alebo svádzajúcich. Ich prácou je nesprávne vykladať účeľ každého pravého a šľachetného skutku, šíriť narážlivé domnienky a budiť podozrievanie v mysliach nezkúsených. Každým možným spôsobom sa snažia, aby pravé a spravodlivé bolo považované za nečisté a podvodné. VZV 176.3

Lež nikto nemusí byť zavedený ohľadom nich. Možno je ľahko vidieť čí synovia sú, čí vzor nasledujú, a čie dielo kona-jú. “Po ích ovocí ich poznáte.” Mat. 7 :16. ích smer je podobný Satanovmu, otravnému to pomlúvačovi, “žalobníka svojich bratov.” Zjav. 12 : 10. VZV 177.1

Tento veľký svodca má mnohých zástupcov ku predneseniu akého-koľvek druhu omýlov k zavádzaniu duší, — bludné učenie k uspokojeniu každého vkusu a veľkosti tých, ktorých chce zničiť. Jeho cieľom je, priviesť do cirkve neúprimných, neobrátených živlov, ktoré by vzbudily nedôveru a podozrenie, a prekážaly všetkým tým. ktorí by radi videli Božie dielo pokračovať a zároveň aj seba s ním. Mnohí, ktorí nemajú pravej viery v P. Boha alebo v Jeho Slovo, pristanú na niektoré pravidlá pravdy, a tak sú považovaní za Kresťanov; a takto im je potom umožnené prednášať svoje chybné učenie čo Biblické nauky. VZV 177.2

To stanovisko, že na tom nič nezáleží čo človek verí, je jednym zo Satanových najúspešnejších podvodov. On dobre vie, že pravda, je-li z lásky prijatá, posväcuje dušu toho. kto ju prijíma; preto on vždy hľadí nahradiť pravdu falošnými náhľadmi, lživými naukami. ústnym podaním, “iným evanjeliumom”. VZV 177.3

Od prvopočiatku, Boží služobníci bojovali proti učiteľom lži, nielen ako so zlými mužmi, ale ako s takými, ktorí roz-sievajú a vštepujú ľuďom lož namiesto pravdy, ktorá by bola zkazou duší. Eliáš, Jeremiáš, Pavel a iní, pevne a neohrožene odporovali tým, ktorí odvracali ľudí od Božieho Slova. Tá liberálnosť, ktorá považuje správnu náboženskú vieru za nedô- ležitú, nenachodí priazne u týchto svätých obhájcov Božej viery a Jeho pravdy. VZV 177.4

Nejasný a domnelý výklad Sv. Písma, a tie mnohé odporujúce si nauky ohľadom nábožnej viery, ktoré sa nachodia v Kresť. svete, sú dielom nepriateľa naších duši, by zaviedol mysle ľudí v zmätok, aby tak nemohli rozoznať pravdu. Neshoda a oné rôznenia, ktoré panujú v Kresť. cirkvách, sú z väčšej miery vý-sledkami zvyku prekrúcania Sv. Písma, — ktorým sa podporujú obľúbené náhľady a nauky. Namiesto pozorného zkúmania Božieho Slova s pokorným srdcom, k dosiahnutiu známosti Jeho vôle, mnohí sa snažia hľadať iba niečo “zvláštného. divného a vodľajšieho”. VZV 178.1

Niektorí, aby podporili mylné nauky alebo ne-Kresťanské zvyky, upotrebia čiastky výrokov Sv. Písma, odlučujúc ich od pôvodného mienenia; na pr.: citujú iba pol verša k potvrdeniu ich bodu. kdežto druhá polovica verša by poukázala na vec celkom opačne. S chytrosťou hada sa skrývajú za takéto nespojené výpovede, sostavené dľa ích telesných žiadostí. Takto mnohí zúmyseľne prekrúcajú Božie Slovo. Iní zas, ktorí majú činné predstavy, pochytia Biblické počty a znázornenia, vykladajú svoje vrtochy za učenie Biblie. VZV 178.2

Kedy-koľvek sa zpytovanie Sv. Písma koná bez modlitebného. skromného ducha, vtedy i tie najjednoduchejšie ako aj najobťažnejšie výroky budú vyvrátené zo správneho významu. Pápežskí vodcovia si vyberali také miesta z Písma Sv., ktoré sa najlepšie šikly ich účelom; vykladali ich dľa svojej potreby, a potom predkladali ľuďom, ktorým bolo zabránené Bibliu osobne si čítať i rozumeť jej pravdám. Celá Biblia má byť daná ľuďom, tak ako je. Bolo by lepšie pre nich. radšej nemať žiadne vynaučovanie Biblie, ako v učení lžive vykladať jej večné pravdy. VZV 178.3

Biblia bola určená za vodítko všetkým, čo sa chcú oboznámiť s vôľou ich Stvoriteľa. P. Bôh dal ľuďom spoľahlivé Slovo proroctva; anjelia aj P. Kristus Sám prišli oznámiť Danielovi i Jánovi veci, ktoré maly čoskoro nadísť. Záležitosti týkajúce sa našho spasenia neboly nechané v tajnosti. Ani neboly zjavené takým spôsobom, žeby zmätly a zaviedly úprimných badateľov po pravde. Pán povedal skrze proroka Habakuka: “Napíš videnie; a to zreteľne, .. . aby ho prebehol čitateľ.” Hab. 2:2. Božie Slovo je jasné všetkým, čo ho študujú v modlitebnom duchu. Každá pravdive úprimná osoba príde ku svetlu pravdy. “Svetlo sa seje spravodlivému.” Žalm 97: 11. A žiadna cirkev nemôže pokračovať vo svätosti iba ak jej členovia horlive hľadajú pravdu, ako skrytý poklad. VZV 178.4

Ľudia sú zaslepení voči Satanovým nástraham skrze hlásanie “slobodo-myseľnosti”, liberálnosti, kým on ustavične pracuje, by dosiahol svoj cieľ. Až sa mu podarí nahradiť Bibliu celkom ľudskými výmysľami, vtedy bude Boží zákon nadobro odstránený, a cirkve budú v otroctve hriecha, tvrdiac a domnievajúc sa, že sú slobodné. VZV 179.1

Vedecké zkúmanie sa mnohým stalo zlorečenstvom. P. Bôh dovolil vyliať prúd svetla na svet pre vynálezy vedy a umenia; avšak aj tí najvyučenejši, jest-li nie sú riadení Božím Slovom v ich výzkumoch, bývajú pomätení, keď sa snažia pochopiť pomeru vedy so zjavením. VZV 179.2

Ľudské umenie a známosť hmotných i duševných vecí, sú len čiastočné a nedokonalé; preto tak mnohí sú neschopní svojimi vedeckými názormi prijsť k súhlasu s výrokmi Biblie. Mnohí prijímajú jednoduché nauky a výmysle za vedecké dôkazy, a domnievajú sa, že Božie Slovo má byť zkúšané učením “falošne zvaným umením”. Stvoriteľ a Jeho dielo sa nachodí mimo ich pochopenia; a poneváč sa im to nedá vysvetliť prirodzenými zákonmi, teda považujú aj Biblické dejiny za nespoľahlivé. Tí, ktorí pochybujú o spoľahlivosti záznamov Starého a Nového Zákona, veľmi často idú o stupeň ďalej, a pochybujú o Božej súcnosti, a pripisujú nekonečnú moc prírode. Opu-stiac svoju kotvu, nechaní sú, aby boli metaní búrou na skaliskách neverectva. l.Tim. 6:20. VZV 179.3

Takýmto spôsobom mnohí poblúdia od viery, a bývajú potom svedení Satanom. Ľudia sa snažia byť múdrejšimi nad ich Stvoriteľa; ľudské mudráctvo sa opovážilo zpytovať a objasňovať tajomstvá, ktoré nebudú zjavené prez celé večné veky. Keby ľudia zkúmali a vyrozumeli tomu, čo P. Bôh oznámil o Sebe a Svojich účeloch, tak by dosiahli takého názoru o sláve, vznešenosti a Božej moci, že by potom uznali svoju malichernosť, a boli by spokojní s tým, čo bolo zjavené pre nich aj pre ich dietky. VZV 179.4

Je to majstrovským dielom Satanovho podvodu držať ľudské mysle zaujaté v zpytovaní i pochybovaní o tom. čo P. Bôh neoznámil, aj čo On nemieni, aby sme mali rozumieť. Toto bolo príčinou Luciferovho pádu v nebi. On sa stal nespokojným preto, že tajomstvá Božích plánov mu neboly sverené, a tým. čo mu bolo zjavené ohľadom jeho povinnosti vysokého postavenia mu svereného, celkom opovrhoval. Skrze povzbudenie tej samej nespokojnosti v anjeloch pod jeho vedením, zapríčinil im ich pád. Teraz hľadí vštepiť ľuďom toho samého ducha a vedie ich, aby opovrhli priamym príkazom Božím. VZV 180.1

Tí, čo sú neochotní prijať jasné Biblické pravdy, ustavične sa sháňajú za lichotivými bájkami na uspokojenie svedomia. Čím menej duchovné, menej seba-zapierajúce a ponižujúce učenie je prednášané, tým viac je vítané. Tieto osoby si snížia svoje duchovné sily, aby slúžili ich telesným žiadostiam. Súc priveľmi múdri vo svojom domýšľaní, aby zpytovali Sv. Písmo so skrúšeným duchom i úprimnou modlitbou o Božie vedenie, nemajú ochrany pred podvodom. Satan je hotový uspokojiť žiadosť prevráteného srdca, a na miesto pravdy vždy podáva svoje bludy. Takto aj pápežstvo prišlo k moci, ktorou ovládalo ľudské mysle, a Protestanti tiež opovrhovaním Biblickými pravdami len preto, že sú nevítané, nasledujú šľapaje Ríma. VZV 180.2

Všetci, ktorí zanedbávajú Božie Slovo, berúc do ohľadu pohodlie, t. j. aby neboli priveľmi rozdielni od sveta, budú po-nechaní prijať zlorečené nauky namiesto Biblických právd. Každý možný spôsob bludu bude prijatý tými, ktorí svevoľne zavrhnú pravdu. Opovrhujúci akou-koľvek pravdou Písma Sv. jedon môže hľadeť s hrôzou na jedon blud a predsa bude prijímať alebo sa pridŕžať iného. Ap. Pavel, hovoriac o istej triede, ktorí “lásky pravdy neprijali, aby boli spasení”, povedá: “A preto im Bôh pošle mocné pôsobenie bludu, aby uverili lži, a aby boli odsúdení všetci, ktorí neuverili pravde, ale si zaľúbili neprávosť.” 2. Tesal. 2: 10-12. Majúc takú výstrahu pred sebou, svedčí sa, aby sme boli na stráži voči naukám, ktoré pri-jímame. VZV 180.3

Medzi najzdarnejšími prostriedkami tohto arci-svodcu sú svodné nauky a klamné zázraky Duchárstva (Špiritizmu). Pre-menený v anjela svetlosti, kladie svoje siete tam. kde je najmenej podozrievaný. Keby ľudia len študovali Božiu Knihu s horlivou modlitbou, aby jej mohli porozumeť, vtedy by neboli nechaní v temnote prijať falošné nauky. Lež keď raz pravdu zavrhujú, upadujú za korisť podvodom. VZV 181.1

Iným nebezpečným omylom je nauka, ktorá popiera Božstvo P. Krista, tvrdiac, že nejestvoval pred Svojim narodením sa na tento svet. Toto učenie je prijímané priaznive veľkou triedou tých, ktorí hovoria, že veria v Bibliu; toto sa ale nachodí priamo v odpore s najzrejmejšími výrokmi nášho Spasiteľa o Jeho vzťahu k Otcovi. Jeho Božskej povahe a Jeho predošlej súcnosti. Opovrhovanie Božstvom P. Krista je jedným z najhorších prekrucovaní Sv. Písma. Nielen že snižuje ľudský pochop o diele vykúpenia, ale podkopáva vieru v Bibliu, čo zjavenia Božieho. Jest-li ľudia zavrhujú svedoctvo nadchnutého Písma o Božstve P. Krista, vtedy je marné hádať sa s nimi o tom bode, poneváč žiadon iný dôvod, čo ako presvedčujúci, by ich nepresvedčil. “Telesný človek nechápe veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom; a ani nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.” 1. Korint. 2: 14. Žiadon, kto sa toho omýlu pridŕža, nemôže mať správny pochop o povahe i poslaniu P. Krista, alebo aj o onom veľkom Božom pláne pre vykúpenie človeka. VZV 181.2

Ešte iný klamný a škodlivý blud je rýchlo-sa-rozširujúce náhľady, že Satan nejestvuje čo osoba; že to meno sa užíva v Písme Sv. len predstavovať zlé myšlienky i žiadosti človeka. VZV 181.3

Nauka, ozývajúca sa z tak mnohých vyhlásených kazateľníc, že vraj druhý príchod P. Krista je pri smrti každého človeka. je nástrojom odvrátenia mysle ľudí od Jeho osobného príchodu na oblakoch nebeských. Už za dlhé roky Satan hovo- rí: “Hľa, tu je,” “na púšti je,” “v tajných skrýšach je” (Mat. 24. 23-26), a mnohé duše boly ztratené prijatím tohto podvodu. VZV 181.4

Ďalej, svetská múdrosť učí, že modlitba není podstatne nutnou. Mužovia vedy tvrdia, že skutočná odpoveď na modlitbu je nemožnou, že by to bolo vraj prekročením zákonov, zázrakom, a že zázrakov i tak vraj žiadnych nieto. Učia. že vesmír je riadený danými zákonami, a že ani P. Bôh Sám nič nekoná proti týmto zákonom. Takto predstavujú P. Boha viazaného Jeho vlastnými zákonami, — akoby prevádzanie týchto Božských zákonov vytváralo Božskú voľnosť. Takáto nauka sa protiví svedoctvám Sv. Písma. Či zázraky neboly konané P. Kristom i Jeho apoštolmi? Ten samý súcitný Spasiteľ žije i dnes, a On je hotový vyslyšať modlitbu viery práve tak. ako keď chodil zjavne medzi ľudmi. Prirodzené sa spojuje s nadprirodzeným. Je to čiastkou Božieho plánu dať nám na odpoveď modlitby viery to, čo by nám neudelil, keby sme si toho tak nežiadali. VZV 182.1

Nesčíselné sú mýlné nauky a domnelé predstavy, ktoré panujú v cirkvách Kresťanstva. Je nemožným odhadnúť zlé následky spôsobené odstránením len jedného medzníka ustáleného Božím Slovom. Niektorí, čo aj opovrhnú daktorou pravdou, predsa veria ďalej. Väčšina ale pokračujú v odstraňovaní jednej zásady pravdy za druhou, až sa stanú skutočnými nevercami. VZV 182.2

Zmätky a bludy populárnej theologie vohnaly v pochybnosť mnohé duše, ktoré inak by mohli veriť Písmu Sv. Je nemožným pre takého prijať nauky, ktoré urážajú jeho pochop správnosti, milosrdenstva a blaho-prajnosti; a poneváč tieto sú mu predstavované čo učenie Biblie, on sa zdráha prijať ju za Božie Slovo. VZV 182.3

A toto je ten účeľ, ktorý sa Satan snaží docieliť. Není ničoho iného, čo by si žiadal viac, ako zničiť dôveru v P. Boha a Jeho Slovo. Satan sám stojí na čele húfov pochybovačov, a vynasnažuje sa celou svojou silouaby zlákal duše do svojich šíkov. Pochybovanie v tejto modernej dobe je zvykom. Veľký počet je tých, ktorí hľadia na Božie Slovo s nedôverou z tej samej príčiny ako aj na jeho Pôvodcu. — poneváč ono karhá a odsudzuje hriech. Tí, ktorí nie sú ochotní zachovávať jeho príkazy i zákazy, vynasnažujú sa podvrátiť jeho autoritu. Oni čítajú Bibliu len aby našli nejaké domnelé chyby v nej alebo aj v kázaní. Nie málo sa z nich stálo nevercami len preto, aby sa ospravodliveli alebo vyhovorili zo zanedbávania povinností. Iní zas prijímajú zásady pochybovačov z pýchy a nedbalosti. Priveľmi pohodlní k vyznamenaniu sa vykonaním niečoho čestného, čo vyžiaduje zaprenie seba. snažia sa zaistiť si cti-hodnosť väčšej múdrosti v odsudzovaní Biblie. VZV 182.4

Je veľa, čo obmedzená myseľ a neosvietená Božskou múdrosťou, je bezmocnou pochopiť; a takto si takí najdú príčinu kritizovať. Mnohí sú tiež čo sa im zdá byť cnosťou, keď sa zapodievajú s pochybovačstvom i neverectvom. Lež za tvárnosťou úprimnosti je vidno, že také osoby sú púdené sebä-dôverou i pýchou. Mnohí zas majú záľubu najsť dačo v Písme Sv. čím by zmätli mysle iným. Niektorí najprv kritizujú i dôvodujú z nesprávneho stanoviska, majúc záľubu v spore. Nepredvídajú, že sa takto zapletajú do sieti arci-lovca. Lež vyjádriac sa raz v pochybnosti, cítia sa, že musia zastávať ich stanovisko. Takto sa spoja s bezbožnými a zatvoria si bránu Kráľovstva nebeského. VZV 184.1

P. Bôh dal v Písme Sv. dostatočné dôkazy, že ono je Božského pôvodu. Oné veľké pravdy, týkajúce sa nášho vykúpe-nia, sú zreteľne podané. Pomocou Ducha Sv., ktorý je zasľúbený všetkým, ktorí Ho úprimne hľadajú, každý človek môže porozumeť týmto pravdám sám pre seba. P. Bôh dal človekovi pevné základy, na ktorých si môže založiť svoju vieru. VZV 184.2

Avšak obmedzené ľudské mysle sú nespôsobné úplne pochopiť plány a účele Nekonečného. Zpytovaním nikdy P. Boha vystihnúť nemôžeme. Ani sa nesmieme s pochybnosťou opovážiť dvíhať záclonu, za ktorou On skrýva Svoju Majestátnosť. Ap. vykríkol: “Ako nevyzpytateľné sú Jeho súdy a nevystihnuteľné Jeho cesty.” Rim. 11:33. My len toľko pochopíme Jeho zachádzaniu s nami, aj pohnútkami, ktorými je On riadený, koľko sledujeme Jeho neobmedzenú lásku i milosť spojene s nekonečnou mocou. Náš nebeský Otec všetko riadi múdrosťou i spravodlivosťou, a nemáme byť nespokojní ani nedúfajúci, lež sa Mu oddávať úcty-plnou poddanosťou. On nám zjaví toľko z Jeho účelov, koľko je pre naše dobro vedieť, a čo je nadto, to musíme sveriť Ruke, ktorá je všemohúca aj Srdcu, ktoré je plné lásky. VZV 184.3

Ačkoľvek P. Bôh dáva dostatočné dôkazy pre dôveru, On nikdy neodstráňuje tie výhovorky, ktoré ľudia užívajú pre ne-dôveru. Všetci, ktorí hľadajú háčok na ktorý by si mohli za- vesiť svoje pochybnosti, vždy nájdu príležitosť pre výhovorky. A tí, ktorí sľubujú prijať Božie Slovo a žiť dľa neho až potom, keď všetky prekážky budú odstránené a nebude viac možnosti pochybovaniu, — tí nikdy svetlo pravdy neprijmu. VZV 184.4

Nedôvera voči P. Bohu je prirodzeným výsledkom neobnoveného srdca, ktoré je v nepriateľstve s Nim. Lež viera je nad-chnutá Duchom Sv. a zosilnieva sa s užívaním. Nikto nemôže byť silný vo viere bej rozhodnej snahy. Nevera je tiež zosilňovaná povzbudzovaním; a keď ľudia, namiesto aby dleli na dôkazoch, ktoré P. Bôh podáva, by nás posilnil vo viere, sa dopustia pochybovať, vynájdu, že sa zatvrdzujú v pochybování. VZV 185.1

Tí, čo nedôverujú Božím sľubom, a berú v pochybnosť istotu Jeho milosti, Ho zneuctievajú; a ich vplyv namiesto aby pri-ťahoval iných k P. Kristovi, ešte ich zaháňa od Neho. Sú neúrodnými stromami, ktoré rozprestierajú svoje tmavé haluzy široko-ďaleko, vytvárajúc slnečné lúče od iných rastlín, a za-príčiňujúc ich vädnutie i vyschnutie v chladnej tôni. Doživotná práca týchto osôb sa dokáže byť neprestávajúcim svedoctvom proti nim samým. Sejú semä pochybnosti i nevery, ktoré prinesie istotnú žatvu. VZV 185.2

Je iba jedna cesta k nasledovaniu pre tých, čo si úprimne žiadajú byť zbavení od svojich pochybností. Na miesto dopytovania sa a robenia posmechu z toho, čomu nemôžu pochopiť, nech sa riadia svetlom, ktoré už majú, a potom istotne príjmu väčšie svetlo. Nech vykonávajú každú im už známu povinnosť a potom teprv budú schopní porozumeť a konať aj to, o čom sú teraz ešte v pochybnosti. VZV 185.3

Satan môže napodobniť pravdu takým spôsobom, že svedie tých, ktorí sú hotoví sa mu dať sviesť, preto že sa stránia zaprenia seba a obetí vyžiadovaných pravdou; predsa však je nemožným preňho zadržať pod jeho mocou ani jednu dušu, ktorá úprimne túži za každú cenu poznať pravdu. P. Kristus Sám je “pravdou”, aj tým “svetlom, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.” Jan. 14:6; 1:9. Duch pravdy bol poslaný, aby uviedol človeka v každú pravdu. (Ján. 16:13.) A rozkazom Božieho Syna je prehlásené: “Hľadajte a najdete.” VZV 185.4

“Keby kto chcel činiť Jeho vôľu, ten bude vedieť rozoznať, či je to učenie z Boha.” Mat. 7:7; Ján. 7: 17. VZV 186.1

Nasledovníci P. Kristovi málo čo vedia o spiknutiach, ktoré Satan s jeho anjelmi proti nim snuje. Lež Ten, ktorý je v nebesiach, ovládze všetkými týmito výmyslami pre uskutočnenie Jeho hlbokých zámerov. P. Bôh dopustí na Svoj ľud ohnivé zkúšky, nie žeby mal záľubu v ich trápeniach, ale preto, že tento postup je užitočný pre ich konečné víťazstvo. On by ich nemohol dôsledne chrániť pred pokušením, poneváč účelom zkúšky je pripraviť ľudí pre vzdorovanie každému lákaniu zla. VZV 186.2

Ani zlí ľudia ani diabli nemôžu zadržať a ani prekaziť dielu Božiemu na zemi, alebo odstrániť Jeho prítomnosť od Jeho ľudu. Tí, ktorí poddaným a pokorným srdcom vyznajú svoje hriechy a vzdialia sa od nich, ktorí sa pridŕžajú Jeho sľubov, -tí sú v Jeho ochrane. Každé pokušenie, každý odporný vplyv, už či verejný a či skrytý, môže byť zdarne premožený, “nie silou ani mocou (človeka), ale Duchom Mojím, hovorí Pán zástupov”. Zach. 4: 6. VZV 186.3

“Lebo oči Pánove sú obrátené na spravodlivých, a Jeho uši sú naklonené k ich prosbe. A kto je, že vám urobí zle, ak budete horliví nasledovníci dobrého?” 1. Petr. 3:12, 13. Keď Balám, zlákaný sľubom bohatej odmeny, prevádzal čary proti Izraelovi, a skrze obetovanie Pánovi hľadel priviesť zlorečenstvo na Jeho ľud, Duch Boží zabránil zlu, ktoré on chcel vyriecť, tak že Balám bol prinútený vykríknuť: “Čože by som zlorečil tomu, komu nezlorečí silný Bôh ? A čože by som búril hnevom na toho, na koho sa nehnevá Pán?. .. . Bárs by zomrela moja duša smrťou týchto spravodlivých, a môj posledný koniec nech je podobný jeho!” (Angl. prekl.) Keď bola obeť znova prinesená, bezbožný prorok zas prehlásil: “Hľa, prijal som rozkaz dobrorečiť, a On dobrorečil, a ja toho neodvrátim. Niet žiadnej modly v Jákobovi ani nevídať jej podobizne v Izraelovi : Pán jeho Bôh je s nim, a zvuk víťazstva jeho kráľa medzi nim.” 4. Mojž. 23 : 8, 10, 20, 21, 23 ; 24: 9. “Lebo nenie kúzla oproti Jákobovi, ani čarov proti Izraelovi. Už od toho času bude vyprávané o Jákobovi a Izraelovi: ‘Čo všetko učinil silný Bôh’.” 4. Mojž. 23:23. VZV 186.4

Ešte i tretí kráť bol oltár zbudovaný, a Balám znova sproboval priviesť zlorečenstvo. Lež z neochotných úst proroka Duch Boží prehlásil blahobyt Jeho vyvolených, a pokarhal posetilosť i zlomyseľnosť ich nepriateľov: “Ten, kto by ti žehnal, bude požehnaný; a kto by ti zlorečil, bude zlorečený.” 4. Mojž. 24:9. VZV 187.1

Národ Izraelský bol v tomto čase verný P. Bohu, a pokým pokračoval v poslušnosti k Jeho zákonu, žiadna moc na zemi alebo v pekle ich nemohla premôcť. Lež zlorečenstvo, ktoré Balám nebol v stave priviesť na Boží ľud, konečne sa mu to podarilo vykonať skrze zavedenie ich do hriechu. Keď prestúpili Božie prikázania, vtedy sa oddelili od Neho, a boli nechaní pocítiť moc záhubcu. VZV 187.2

Satan si je toho úplne vedomý, že aj tá najslabšia duša, zostávajúca v P. Kristovi, je mocnejšia ako celé zástupy temno-sti, a že keby zrejme vystúpil oproti nej, že by bol odrazený a premožený. Preto sa snaží bojovníkov kríža odlákať od ich opevnenia, a potom úskočne ich napadnúť zo svojho úkrytu. Jedine v oddanom spoľahnutí sa na P. Boha a v poslušnosti Jeho rozkazov, môžeme byť bezpeční. VZV 187.3

Ziadon človek nie je bezpečný ani len za jedinú hodinu bez modlitby. Zvlášť máme Pána prosiť o múdrosť, aby sme rozumeli Jeho Slovo. V ňom sú nám zjavené úskoky pokušiteľa, i spôsob ako mu môžeme zdarne vzdorovať. Satan je sbehlý v citovaní Písma Sv., kladúc svoje vlastné výklady na rôzné state, aby nás tak zaviedol. Preto máme študovať Bibliu s pokorným srdcom, nikdy neztratiac našu odvislosť na P. Bohu. Ačkoľvek musíme neprestajne strážiť proti útokom Satana, predsa však máme sa modliť s vierou, a to vždy: Pane. “neuvoď nás v pokušenie !” VZV 187.4